Amanda was the former head of brand for The Knot – the global leader in weddings. Previously, Goetz served as a startup founder building availability software for the wedding industry after spending years analyzing companies for Ernst & Young’s Entrepreneur Of The Year program. She also worked for celebrity wedding planner David Tutera as Head of Marketing developing the go-to market strategy for his brands, licensing deals and client partners. She has built an audience of over 150,000 in the startup and business community, learning to live a life of ambition and success without subscribing to today’s hustle culture. She launched a newsletter called 🧩 Life’s a Game with Amanda Goetz to help high performers learn actionable tips for living a life of intention. ABOUT MIGHTY NETWORKS Mighty Networks is the ONLY community platform that introduces your members to each other—for extraordinary engagement, longer retention, and word-of-mouth growth. You can run memberships, courses, challenges, and events on a Mighty Network—all under your own brand on mobile and web.…
Player FM - Internet Radio Done Right
Checked 3d ago
เพิ่มแล้วเมื่อ fiveปีที่ผ่านมา
เนื้อหาจัดทำโดย STVR เนื้อหาพอดแคสต์ทั้งหมด รวมถึงตอน กราฟิก และคำอธิบายพอดแคสต์ได้รับการอัปโหลดและจัดหาให้โดยตรงจาก STVR หรือพันธมิตรแพลตฟอร์มพอดแคสต์ของพวกเขา หากคุณเชื่อว่ามีบุคคลอื่นใช้งานที่มีลิขสิทธิ์ของคุณโดยไม่ได้รับอนุญาต คุณสามารถปฏิบัติตามขั้นตอนที่แสดงไว้ที่นี่ https://th.player.fm/legal
Player FM - แอป Podcast
ออฟไลน์ด้วยแอป Player FM !
ออฟไลน์ด้วยแอป Player FM !
พอดคาสต์ที่ควรค่าแก่การฟัง
สปอนเซอร์
Josef Váchal (12.12.2024 20:00)
Manage episode 456125801 series 2736619
เนื้อหาจัดทำโดย STVR เนื้อหาพอดแคสต์ทั้งหมด รวมถึงตอน กราฟิก และคำอธิบายพอดแคสต์ได้รับการอัปโหลดและจัดหาให้โดยตรงจาก STVR หรือพันธมิตรแพลตฟอร์มพอดแคสต์ของพวกเขา หากคุณเชื่อว่ามีบุคคลอื่นใช้งานที่มีลิขสิทธิ์ของคุณโดยไม่ได้รับอนุญาต คุณสามารถปฏิบัติตามขั้นตอนที่แสดงไว้ที่นี่ https://th.player.fm/legal
Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu.
…
continue reading
106 ตอน
Manage episode 456125801 series 2736619
เนื้อหาจัดทำโดย STVR เนื้อหาพอดแคสต์ทั้งหมด รวมถึงตอน กราฟิก และคำอธิบายพอดแคสต์ได้รับการอัปโหลดและจัดหาให้โดยตรงจาก STVR หรือพันธมิตรแพลตฟอร์มพอดแคสต์ของพวกเขา หากคุณเชื่อว่ามีบุคคลอื่นใช้งานที่มีลิขสิทธิ์ของคุณโดยไม่ได้รับอนุญาต คุณสามารถปฏิบัติตามขั้นตอนที่แสดงไว้ที่นี่ https://th.player.fm/legal
Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu.
…
continue reading
106 ตอน
ทุกตอน
×Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu.…
Festival Burning Man je legenda. Oslava umenia a sebavyjadrenia uprostred nevadskej púšte v Black Rock City sa na niekoľko dní v roku stáva paralelnou realitou. Bláznivou, slobodomyseľnou, bizarnou. Je to absolútny únik. Z malého rituálu vykonaného na Baker Beach v San Franciscu v roku 1986, pri ktorom bol spálený drevený muž, sa za niekoľko rokov stala masová ikonická udalosť, lákajúca stále nových návštevníkov hlboko do púšte, aby sa na týždeň stali súčasťou komunity, ktorá je radikálna v inkluzivite a slobode. A aj napriek tomu, že sa ani tejto oslave kontrakultúry nevyhla istá miera komercionalizácie, stále je to priestor vibrujúci kreativitou a pozitívnou energiou. A uprostred toho všetkého stále znova a znova zapaľovaný drevený muž. Do bizarného sveta festivalu Burning Man vás v cykle Fenomény pozýva Mariana Jaremková spolu s fotografom Marekom Musilom, autorom knihy Dust & Light: Dust and light : the Burning Man collection…
Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad konšpiračnými teóriami v minulosti a dnes. Pretože stále platí, že je množstvo dôvodov, prečo konšpiračné teórie boli obľúbené, sú obľúbené a pravdepodobne obľúbené aj budú.…
Dnešné Fenomény a ich autorka Zuzana Golianová vám chcú dať do pozornosti jeden nadčasový dizajnérsky kúsok - Kiosk K67 od slovinského architekta Sašu Janeza Mächtiga. Ide o typizovaný multifunkčný kiosk z roku 1966, ktorý si našiel svoje miesto v rôznych kútoch sveta. Dizajnérska kvalita, výnimočnosť, záujem prestížnych svetových galérií, odborné štúdie i zaujímavý príbeh, to všetko sa viaže k tomuto originálnemu kiosku. Údajne sa vyrobilo 7500 kusov a pár by ich ešte malo byť aj na Slovensku. Jeden taký kiosk zachránil a umiestnil v Záhrade v Banskej Bystrici hosť relácie, architekt Rasťo Udžan.…
Fenomény venované režisérovi Petrovi Scherhauferovi pokračujú druhou časťou, ktorá bude aj spomínaním na obdobie cenzúry a “umeleckého odboja”, štbákoch v maringotkách, o dôležitosti priniesť kvalitné divadlo aj do regiónov, ale i o tom, že “Šeri” síce bytostne potreboval divadlo k svojej existencii, no súčasne ho neváhal prirovnať k párku v rohlíku. Mariana Jaremková sa pýtala na Petra Scherhaufera dramaturga Petra Oslzlého, kameramana Richarda Krivdu a hercov Jana Kolaříka a Vladimíra Hausera.…
Režisér Peter Scherhaufer je legenda. Svojou divadelnou tvorbou i osobnosťou. Tak ako sú legendárne jeho inscenácie, dokonca s medzinárodným presahom, ktorými sa absolútnou slobodou tvorby vzpieral neslobodnej dobe, rovnako legendárna je i jeho temperamentná povaha a nezameniteľný rečový prejav. Neúnavný hľadač, experimentátor, ktorému stačilo malé javisko, ale dokázal zinscenovať i veľkolepé pouličné teatro mundi. Sčítaný, rozhľadený, tvrdohlavý, oddaný divadlu až do konca, ktorý prišiel príliš rýchlo. Mariana Jaremková venovala Petrovi Scherhauferovi dva diely cyklu Fenomény, prvý si vypočujte vo štvrtok 7. novembra o 20.00, spomínať na “Šeriho” budú dramaturg Petr Oslzlý, herci Jan Kolařík a Vladimír Hauser. A počuť budete i Petra Scherhaufera.…
Najnovšie Fenomény sú venované fascinujúcemu príbehu Vily Primavesi, skrytému pokladu v starej Olomouci. Táto vila je akoby svedkom doby plnej rôznych zvratov, pozoruje dianie okolo už takmer 120 rokov. Otto Primavesi, významný člen rešpektovaného talianskeho rodu z Lombardie, sa v roku 1905 rozhodol postaviť rodinné sídlo, ktoré by zodpovedalo ich vážnosti a zároveň odrážalo ich záujem o novú secesnú kultúru. Tak vznikla Vila Primavesi, dielo architektov Franza von Krausa a Josefa Tölka, ktoré sa stalo ikonou secesnej architektúry. Zaujímavý je samozrejme aj interiér, ďalšími významnými umelcami, podieľajúcim sa na výzdobe vily, boli výtvarník a architekt Josef Hoffman a maliar Gustav Klimt.…
Príbeh školy Bauhaus je dobre známy, rovnako ikonická budova v Dessau, ktorú celý svet dôverne pozná z fotografií. No svet dlho netušil, že autorkou týchto fotografií je Lucia Moholy, ktorá dala Bauhausu vizuálnu identitu. Kapitoly života Lucie Moholy sú sledom dramatických udalostí a veľkých mien, pričom to jej zostávala v anonymite. Bola to práve Lucia Moholy, ktorá fotografovala tak priestory budov, ako aj život v nich a diela, ktoré tam vznikali. Archív, ktorý musela pri úteku z nacistického Nemecka zanechať v Berlíne obsahoval takmer 600 sklenených negatívov, ktoré Moholy považovala za navždy stratené, až kým po vojne neuvidela v katalógoch výstav a rôznych publikáciách pre ňu dobre známe fotografie Bauhausu, ale bez udania autorstva. Napokon zistila, že ich z Berlína odviezol so sebou do USA zakladateľ Bauhausu, architekt Walter Gropius a využíval ich k propagácii školy bez akejkoľvek zmienky o Lucii Moholy. Dlho jej ich odmietal vrátiť, no napokon sa Lucii Moholy podarilo získať aspoň časť svojho vzácneho archívu. To je len časť príbehu fotografky Lucie Moholy, viac si vypočujte v cykle Fenomény, Mariana Jaremková sa o Lucii Moholy rozpráva s hlavnou kurátorkou pražskej Kunsthalle Christelle Havranek.…
Sú pekné, pohodlné, praktické a i keď sa o nich hovorí ako o ikonických kreslách 80. rokov v Československu, dnes už vieme, že sú aj nadčasové. Kreslá T 2403 a T 2407 dizajnéra Viliama Chleba, ktorý patrí medzi zásadné osobnosti československého dizajnu. Jeho nábytok, ktorý navrhol pre Kodretu Myjava, vtedy doslova masívne „obsadil“ verejný priestor, kancelárske i bytové interiéry. Charakteristická je jednoduchá kovová konštrukcia a čalúnený odnímateľný poťah z ražného plátna. Práve týmto kreslám sa Zuzana Golianová venuje v najnovších Fenoménoch. Jej hosťami sú: historička umenia Ľubica Hustá, riaditeľka festivalu Bratislava Dizajn Week a dizajnér Viliam Chlebo.…
Dejiny modernej architektúry sú plné príbehov žien, ktoré stáli v úzadí veľkých architektov. Jednou z nich je i brilantná dizajnérka interiérov, nábytku a efemérnej architektúry Lilly Reich. Dnes, ak už hovoríme o nemeckej avantgarde prvej polovice 20. storočia, hovoríme súčasne aj o dôležitosti a vplyve Lilly Reich. A to i na vývoj kariéry architekta Ludwiga Miesa van der Rohe, s ktorým spolupracovala. Práve spojenie s Miesom van der Rohe jej otvorilo veľké pole možností k progresívnemu vývoju jej tvorby, navzájom sa inšpirovali a oplyvňovali, no súčasne sa meno rešpektovanej dizajnérky postupne vytrácalo a výsostné autorstvo či spoluatorstvo na významných dielach jej nebolo priznané. Až niekedy v 80. rokoch sa jej začalo priznávať právoplatné miesto v dejinách architektúry 20. storočia. Od uznania, cez neviditeľnosť až po opätovné obnovenie mena Lilly Reich - to je v skratke príbeh ženy, ktorej je venovaná ďalšia časť cyklu Fenomény.…
Eliška Junková bola prvá česko-slovenská automobilová pretekárka, v 20. rokoch minulého storočia bola dokonca najrýchlejšou ženou sveta a ako jediná žena v histórii Grand Prix sa dokázala vyrovnať najlepším jazdcom tejto súťaže, najvýznamnejšie úspechy dosiahla na Sicílii v pretekoch Targa Florio. Pretekala na legendárnom vozidle Bugatti T35. Eliška Junková sa narodila pred viac ako 120 rokmi v Olomouci. Bola raritou svojej doby, úkaz! Patrila medzi moderné emancipované ženy novovzniknutej Prvej česko-slovenskej republiky. Zuzana Golianová jej venuje najnovšie Fenomény. Hovoriť o nej bude filmová teoretička Magda Španihelová, divadelníci z Moravského divadla Olomouc, ktorí vytvorili autorskú inscenáciu ELA! a tiež budete počuť hlas Elišky Junkovej - jeden z pokladov archívu Slovenského rozhlasu.…
Uplynulo už štvťstoročie od premiéry Matrixu, ktorý prekročil hranice filmu a stal sa kultúrno-spoločenským fenoménom. Už v dobe svojho uvedenia, na prahu digitálneho veku, mal množstvo interpretácií, ikony cyberpunku, z ktorého vzišiel, ho kritizovali, diváci z neho urobili kult. No zaujímavé je hovoriť o Matrixe nielen na začiatku milénia, ale najmä v kontexte súčasnosti. Spochybňovanie reality, otázka čo je pravda, prestupovanie medzi dvoma svetmi. Dávame si stále tie isté otázky(?). K fenoménu “Matrix” sa vrátia teoretik popkultúry Juraj Malíček a Mariana Jaremková.…
Fenomény venované americkej spisovateľke a novinárke Joan Didion a jej knihe Rok magického myslenia. Významná autorka a predstaviteľka novej žurnalistiky sa narodila 5. decembra 1934 v Kalifornii, zomrela ako 87-ročná 23. decembra 2021 v New Yorku. Jej kariéra sa začala v 50. rokoch 20. storočia po tom, čo vyhrala súťaž esejí časopisu Vogue. Autorku relácie Zuzanu Golianovú priviedol k téme vlastný čitateľský zážitok z tejto knihy, ktorá je z diela Didion ako jediná preložená do slovenčiny. Preložila ju prekladateľka a autorka Jana Juráňová, doslov napísal prekladateľ a publicista Tomáš Hučko; obaja sú hosťami relácie. Reč bude aj o smútku a intimite, o stratách a hľadaní spôsobov, ako ich zvládnuť, ako nimi prejsť.…
Pripomíname si sté výročie prvého priemyselne vyrábaného rádioprijímača v Českoslovesku, čím sme sa zaradili medzi svetovú veľmoc v rozhlasovom vysielaní. A my sa v Rádiu Devín venujeme dizajnu a kreatívnemu priemyslu. Aj týmto spojením vznikla téma najnovších Fenoménov - Vývoj dizajnu v podniku Tesla Bratislava v období socializmu. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala dvoch hostí: bývalého dizajnéra Tesly Bratislava Pavla Thurza a riaditeľa Slovenského centra dizajnu Maroša Schmidta.…
Fenomény venované skladateľovi a hudobníkovi Marekovi Brezovskému pokračujú druhou časťou. 15. apríla si pripomenieme jeho nedožité 50. narodeniny a 22. júna aj predčasný odchod vo veku 20 rokov. Marek sám hovoril, že až keď zomrie sa ukáže, či jeho hudba obstojí. Vďaka projektu Hrana, ktorý sa internetom začal ešte v 90. rokoch šíriť medzi poslucháčmi a nachádza si dodnes nových sa stále potvrdzuje, že Marekova hudba obstála v čase - svojou nadčasovosťou. V druhej časti Fenoménov budú pokračovať v rozprávaní Marekova sestra a autorka textov Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a Oskar Rózsa.…
Skladateľ a hudobník Marek Brezovský (15.4.1974-22.6.1994) žil rýchlo a zomrel mladý. Svoj veľký talent už nestihol rozvinúť. Keď odišiel mal iba 20 rokov. No za ten krátky, ale extrémne tvorivý čas, stihol skomponovať hudbu, ktorá oslovuje poslucháčov dodnes. A nachádza si stále nových. Hovoríme pritom o kompozíciách a skladbách, ktoré skomponoval -násťročný chalan. Citlivo reagoval na dobu, ktorá bola plná zmien, veľa spracoval v hudbe, no iba umením všetko v sebe zvládnuť nedokázal. Mariana Jaremková sa v dvoch častiach cyklu Fenomény sústredila iba na hudbu, teda to, čo zostalo a pretrváva. Na Mareka Brezovského budú spomínať jeho sestra a textárka Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a hudobník, skladateľ Oskar Rózsa, práve vďaka projektu Hrana, za ktorým stojí, je Marekova hudba stále živá.…
V tamojšej katedrále sú podľa tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka. V roku 814 sa údajne zjavili hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky nájdené. Na mieste Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom. To sú všetko informácie, ktoré si nájdete na internete jedným klikom. Autorku nových Fenoménov Zuzanu Golianovú však v rámci súčasného pútnictva zaujímali skutočné príbehy konkrétnych ľudí. Do štúdia si pozvala tých, ktorí túto púť prešli – každá/každý inak a posvojom. Vo Fenoménoch bude reč o tom, s akou motiváciou sa na cestu vydali a čo v jej závere našli. Pozvanie prijali: Lucia Gavulová – kurátorka súčasného umenia, Eva Kopecká – hispanistka a publicistka, Boris Németh - fotograf a pedagóg.…
Aj samizdat má svoje legendy. A je naozaj fenoménom, ak legenda nezostane iba legendou. Alebo ešte horšie iba prežívajúcou legendou. Revolver Revue začala vychádzať v 80. rokoch (pôvodne pod názvom Jednou nohou), samozrejme v tej dobe ilegálne a po Nežnej revolúcii nielen že postupne nezanikla, ale zostala rovnako rešpektovaným a relevantným kultúrnym časopisom, platformou garantujúcou kvalitu, ktorá dáva priestor súčasnému umeniu a uchováva odkaz undergroundu. O časoch "v podzemí", vystúpení z ilegality až po dnešok, o nesvätej madone v logu, prepojení obrazu a textu, premenách i uchovaní si undergroundového ducha bude v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou hovoriť šéfredaktorka časopisu Terezie Pokorná.…
Ľudová výšivka nemusí byť konzervatívna, ani spútaná, a už vôbec nie uzavretá. Dokáže komunikovať. Autorka najnovších Fenoménov Zuzana Golianová sa vybrala na štyri miesta za štyrmi ženami, troma výtvarníčkami a jednou dizajnérkou. Počuť budete Danielu Krajčovú, Ivanu Šátekovú, Ninu Rybárovú a Sylviu Ciulis. Všetky sa zaoberajú výšivkou a tak tému nazvala „Výšivka dnes“.…
“Sledovať film Sergeja Paradžanova Farba granátového jablka je ako otvoriť dvere a vstúpiť do inej diemnzie, kde sa zastavil čas a uvoľnila sa krása. Nič iné sa tejto snímke nevyrovná,” nechal sa počuť režisér Martin Scorsese, jeden z mnohých obdivovateľov filmového básnika Sergeja Paradžanova. Hovorí sa o ňom ako o najvýtvarnejšom režisérovi a práve téza, že film nie je pokračovaním divadla, ale výtvarného umenia, vidíme vo filme Farba granátového jablka, ktorý znamenal v súdobej kinematografii úplnú revolúciu. Hovoriť o vizuálnej pôsobivosti jeho filmov v rozhlase a priblížiť tak Paradžanovovho filmárskeho génia je náročné a v cykle Fenoménov Mariany Jaremkovej prijal túto výzvu filmový teoretik Martin Ciel.…
Žiť napríklad v osemdesiatych rokoch 20. storočia vo Východnej Európe a mať šaty ako z Paríža? Bolo to možné. Ženy si šili, alebo si dávali šiť podľa Burdy. Módneho magazínu so strihovou prílohou uprostred. Za týmto konceptom, ktorý doslova plnil zľahka márnomyseľné sny nejednej ženy, pre ktorú sprístupnil luxusnú módu, stála nemecká vydavateľka Aenne Burda, ktorá sa narodila pred viac ako sto rokmi. Jej časopis vychádzal v 120 krajinách v multimiliónových nákladoch. Venovala som jej najnovšie Fenomény. Kým bola, prečo bol jej časopis hit a ako vidíme jej prínos dnes? Aj na to sa pýtala autorka relácie Zuzana Golianová Zuzany Dedík Šidlíkovej, historičky módy, kurátorky z Ústredia ľudovej umeleckej výroby a Lindy Gillmayr z Goethe Institut…
Videopožičovne boli neodmysliteľnou súčasťou našich životov najmä v 90. rokoch. A piatkové výpožičky na víkend boli doslova rituálom. V dobe streamovania a dostupnosti akéhokoľvek filmu na pár klikov z pohodlia domova sú už čierne krabičky s uloveným filmovým pokladom nostalgickou spomienkou nielen na filmové objavy, ale aj na atmosféru videopožičovne (áno aj s miestnosťou za červeným závesom) a celý ten proces výpožičky, tešenie sa a zdieľanie s priateľmi. Novinky, obskúrne filmy, klasiky, nečakané prekvapenia. Napokon nebyť videopožičovne by Tarantino (nazývaný aj blázon z videopožičovne) nebol Tarantino. Na svoje, niekedy až iniciačné zážitky spojené s fenoménom videopožičovne, bude s Marianou Jaremkovou spomínať teoretik popkultúry Juraj Malíček. Pripravte si preukazy!…
Fenomény Zuzany Golianovej venované Trabantu – milovanému i nenávidenému. Legendárne socialistické auto, ktoré sa začalo vyrábať v 1958 roku, pričom úplný začiatok vo forme akéhosi prototypu bol v 1957. Duroplastové vozidlo malo celkom zaujímavý osud, dá sa ísť po desaťročiach a na časovej línii vidieť, ako a kam sa posúvalo. V každom prípade sa dá hovoriť o ikone doby, ikone vtedajšej rozdelenej Európy, i o ikone dizajnu s jasným odkazom na Bauhaus. A ako hovorí hosť relácie Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu, absolvent štúdia automobilový dizajn na VŠVU, Trabant si prešiel „smutnokrásnou“ cestou.…
Kostýmová výtvarníčka, scénografka, ale aj scenáristka a režisérka Ester Krumbachová. So sebevlastným humorom spomínala, že okrem prostitúcie a hrobníctva prešla snáď všetkými profesiami. Hovoria o nej ako o femme fatale, múze či šedej eminencii filmovej Novej vlny, tým všetkým bola, ale nielen kvôli charizme, ale v prvom rade tvorivo provokovala a inšpirovala svojim talentom a invenciou. Ester Krumbachová vizuálne spoludefinovala Novú vlnu, jej kostými podnecovali k úvahám, neboli priamočiare a mali až filozofický presah, rovnako ako rekvizity, ktoré vyberala, niesli v sebe symbol, metaforu.…
Legendárny albumu z roku 1981 Bolo nás jedenásť. Jaroslav Filip – Milan Lasica – Július Satinský. Pozrieme sa na album spred 40-tich rokov a to aj s presahom na súčasný projekt Michala Kaščáka a takmer dvadsiatky hudobníkov. Odchodom Milana Lasicu, ktorý s nimi účinkoval, sa však aj toto nastavenie v čase uzavrelo. Budete počuť Michala Kaščáka, ktorý stojí za spomínaným projektom a tiež klaviristku, hudobníčku, dcéru Jara Filipa Dorotu Nvotovú.…
Príbehy o golemovi siahajú až do dôb ranného judaizmu, no najslávnejšou legendou sa stala tá pražská, podľa ktorej Jehuda Löw ben Becalel, pražský rabín zo 16. storočia, známy tiež ako Maharal, údajne stvoril golema z hliny a priviedol ho k životu prostredníctvom rituálov a zaklínadiel na obranu pražského židovského ghetta pred antisemitskými útokmi a pogromami. Záver príbehu aj ďalší život legendy dobre poznáme. Napokon vzbura umelej bytosti voči svojmu stvoriteľovi -človeku sa stala univerzálnou témou a metaforou. Nemenej známym je Golem od Gustava Meyrinka, ktorý opäť oživil záujem o legendu. (Aj) pri príležitosti nového vydania románu sa o histórii príbehov o golemoch, Maharalovom a Meyrinkovom golemovi, ale aj umelých bytostiach až po umelú inteligenciu sa Mariana Jaremková rozprávala s básnikom, publicistom a antikvárom Petrom Uličným.…
Veľký Gatsby je príbehom veľkej lásky, nablýskaného spoločenského vzostupu i tragickej dezilúzie a roztrieštených snov. Tém, ktoré Francis Scott Fitzgerald - autor jazzového veku - v tomto útlom románe ponúka, je oveľa viac. A mnohé sa nás dotýkajú aj dnes, pričom vyšiel takmer pred sto rokmi - v roku 1925. Atmosféra vtedajšej Ameriky je fascinujúca, zvuková i vizuálna. Nie nadarmo po románe siahajú filmári i divadelníci. Zuzana Golianová ho zaradila do cyklu Fenomény. Hosťom je vysokoškolský pedagóg, odborník na anglickú a kanadskú literatúru, prekladateľ z angličtiny, Marián Gazdík. A budete počuť aj ukážku z rozhlasovej hry z archívu Slovenského rozhlasu.…
V súvislosti s inšpiráciou umelca sa hovorí o pobozkaní múzou, ale čo ak je tou múzou smrť? Aký vplyv na tvorbu má vedomie, že toto dielo bude naozaj posledné? Snaha dať do neho všetko, čo ešte chcem povedať, absolútna sloboda, reflexia, zmierenie, odmietnutie? Smrť ako koncept? O vybraných umelcoch tvoriacich s vedomím definitívnej konečnosti hovorili režiséri Adam Hanuljak a Róbert Šveda.…
V rámci archeológie je tzv. letecká archeológia zvláštnym fenoménom. Bez pohľadu „zhora” by mnohé objavy neboli vôbec možné. Aj na Slovensku sa vďaka „lietajúcim mužom s fotoaparátom” podarilo odkryť miesta a pozostatky stavieb pochované pod nánosmi času a meniacej sa krajiny, a to dokonca až z doby kamennej. Jednoducho stále platí, že treba mať nadhľad. Mariana Jaremková sa rozprávala s priekopníkom leteckej archeológie na Slovensku Dr. Jánom Rajtárom, vedeckým pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre a hudobníkom Danielom Salontayom, ktorý vlastne túto tému do Fenoménov priniesol (a aj ju zhudobnil).…
Bola talentovaná – odvážna a krásna. Komponovala údajne už od deviatich rokov. Dirigovala pražskú filharmóniu aj londýnsky orchester BBC. Dokázala sa presadiť v obore, ktorý bol vyhradený len pre mužov. Jej život bol však príliš krátky, zomrela ako dvadsaťpäťročná. Pre nás možno menej známe meno, no svet jej dielo pozná a túto mimoriadnu umelkyňu – fenomén – neustále objavuje. Hostia Zuzany Golianovej boli Miloš Štědroň, profesor muzikológie v Ústave hudobnej vedy Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a režisérka Anna Davidová, ktorá naštudovala v brnianskom divadle Husa na provázku úspešnú i oceňovanú inscenáciu, symfonietu o brnianskej femme fatale Vitka.…
ขอต้อนรับสู่ Player FM!
Player FM กำลังหาเว็บ