In the South, food and music go hand in hand. They define much of what we think of as Southern culture, and they say a lot about our past, our present, and our future. Each week, Sid Evans, Editor in Chief of Southern Living, sits down with musicians, chefs, and other Southern icons to hear the stories of how they grew up, what inspires them, and why they feel connected to the region. Through honest conversations, Sid explores childhood memories, the family meals they still think about, and the intersection of food and music in their lives. Always surprising, always engaging, Biscuits & Jam is a celebration of the South—and the people who are moving it forward every day. New episodes every Tuesday.
Relácia STVR Rádia DEVÍN o F-ascinujúcom, E-mociálnom, N-ákazlivom, O-bsesívnom, M-imoriadnom, E-xtrémnom, N-ávykovom, Y-iracionálnom umení, ktoré inšpiruje redaktorky Zuzanu Golianovú, Marianu Jaremkovú a ich hostí. STVR Rádio DEVÍN reláciu Fenomény vysiela v premiére každý štvrtok od 20.00 do 20.30.
Relácia STVR Rádia DEVÍN o F-ascinujúcom, E-mociálnom, N-ákazlivom, O-bsesívnom, M-imoriadnom, E-xtrémnom, N-ávykovom, Y-iracionálnom umení, ktoré inšpiruje redaktorky Zuzanu Golianovú, Marianu Jaremkovú a ich hostí. STVR Rádio DEVÍN reláciu Fenomény vysiela v premiére každý štvrtok od 20.00 do 20.30.
Spisovateľka, intelektuálka, organizátorka kultúrneho života, žena, ktorá prirodzene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry, bojovníčka za práva žien, feministka, Tajovského manželka – Hana Gregorová – sa narodila pred 140 rokmi a dnes sa môžeme zhodnúť minimálne na jednom, pomohla pochopiť, aký je význam ženskej tradície v kultúre. A to nie len nám, ale už aj svojej generácii. Hovorila o peknoduchých ženách a sama takou bola. Viac v nových Fenoménoch, ktoré budú mať tentokrát diskusný charakter. Pozvanie autorky relácie Zuzany Golianovej prijali: Jana Cviková, literárna vedkyňa, prekladateľka, spoluzakladateľka časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, Monika Kapráliková, historička, kulturologička a jedna z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy a Alžbeta Vrzgula, režisérka, dramatička a spoluzakladateľka divadelného zoskupenia Uhol_92. Hana Gregorová prináša so sebou toľko vrstiev, že Fenomény, jej venované, budú mať dve časti. Prvá je naplánovaná na štvrtok 27. februára o 20.00, druhú odvysielame v rovnakom čase 6. marca 2025, nasledujúc soboty, pár minút po ôsmej prídu na rad reprízy.…
Diktátor má vo filmografii Charlieho Chaplina niekoľko prvenstiev - bol to prvý film, v ktorom prehovoril a je to aj jeho najpolitickejší film. Chaplin sa v Diktátorovi ukázal ako vizionár. Už v roku 1937, kedy začal film pripravovať, rozpoznal hrozbu fašizmu a skrz satiru zosmiešnil jeho podstatu. A aj keď jeho Hynkel nesie podobu, gestá i rečnícky prejav Adolfa Hitlera, Chaplin tu demonštruje všeobecnú hrozbu diktátorstva a totality, a karikuje nielen vtedajších, ale i všetkých budúcich diktátorov. Tanečná scéna, v ktorej sa v detsky hravej choreografii pohráva so zemeguľou patrí k ikonickým scénam v histórii kinematografie. Scéna, ktorá vás rozosmeje a súčasne vás z nej mrazí. V dvojúlohe židovského holiča a diktátora sa Chaplin súčasne lúči s Tulákom. Chaplinov Diktátor je vrámci svetovej kinematografie dodnes neprekonanou politickou satirou. V cykle Fenomény sa o tomto, žiaľ stále aktuálnom, diele rozprávala Mariana Jaremková s filmovým teoretikom Martinom Cielom.…
O Alžbete Güntherovej-Mayerovej, ktorá vstúpila do dejín slovenskej umeleckej histórie ako jedna z jej zakladajúcich osobností, sa môžeme viac dozvedieť v súvislosti s múzeom Betliar, s pamiatkarskou činnosťou či jej pedagogickými aktivitami a vlastnou autorskou tvorbou výtvarníčky. Navyše sa o nej hovorí ako o jednej láskavej, tolerantnej žene. V mnohých oblastiach bola tou Prvou a do dnes zostáva inšpiráciou pre všetky ďalšie generácie. Aj to sú dôvody, prečo jej Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény. V relácii môžete počuť Júliusa Barcziho, historika, teoretika umenia, textilnú výtvarníčku i historičku, jednu z priekopníčok voľnej textilnej tvorby na Slovensku, bývalú pedagogičku na VŠVU, Evu Cisárovu-Minárikovú, teoretičku umenia, kurátorku a tiež bývalú pedagogičku na VŠVU Ľubu Belohradskú, rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú, autorku a režisérku Annu Gruskovú a herečku Anikó Vargovú.…
Fenomény:...nechceš bony?! V socialistických obchodoch sa stáli rady na toaletný papier, banány či mandarínky. A potom tu bol TUZEX. Obchod kde sa dali kúpiť veci z “prehnitého Západu” - značkové džínsy, elektronika, parfémy, hračky aj potraviny. K nákupu vytúžených texasiek či kazeťáku ste potrebovali západnú menu alebo tuzexové poukážky - bony, ktoré pred Tuzexom ponúkali veksláci, fenomén vtedajšej doby. Ľudia, ktorí si dokázali zarobiť na tú dobu veľké peniaze a po revolúcii mnohí z nich využili zárobky aj kontakty a začali podnikať. Adam Havlík z Ústavu pro studium totalitních režimů napísal knihu Marky, bony, digitálky: veksláci a fenomén veksláctví v socialistickém Československu, a v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou rozprával o tejto komunite, hierarchii, ktorá v nej fungovala, životnom štýle, statuse vekslákov v spoločnosti, spolupráci s ŠtB aj o slovenskom špecifiku - tuzexových babkách.…
Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu.…
Festival Burning Man je legenda. Oslava umenia a sebavyjadrenia uprostred nevadskej púšte v Black Rock City sa na niekoľko dní v roku stáva paralelnou realitou. Bláznivou, slobodomyseľnou, bizarnou. Je to absolútny únik. Z malého rituálu vykonaného na Baker Beach v San Franciscu v roku 1986, pri ktorom bol spálený drevený muž, sa za niekoľko rokov stala masová ikonická udalosť, lákajúca stále nových návštevníkov hlboko do púšte, aby sa na týždeň stali súčasťou komunity, ktorá je radikálna v inkluzivite a slobode. A aj napriek tomu, že sa ani tejto oslave kontrakultúry nevyhla istá miera komercionalizácie, stále je to priestor vibrujúci kreativitou a pozitívnou energiou. A uprostred toho všetkého stále znova a znova zapaľovaný drevený muž. Do bizarného sveta festivalu Burning Man vás v cykle Fenomény pozýva Mariana Jaremková spolu s fotografom Marekom Musilom, autorom knihy Dust & Light: Dust and light : the Burning Man collection…
Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad konšpiračnými teóriami v minulosti a dnes. Pretože stále platí, že je množstvo dôvodov, prečo konšpiračné teórie boli obľúbené, sú obľúbené a pravdepodobne obľúbené aj budú.…
Dnešné Fenomény a ich autorka Zuzana Golianová vám chcú dať do pozornosti jeden nadčasový dizajnérsky kúsok - Kiosk K67 od slovinského architekta Sašu Janeza Mächtiga. Ide o typizovaný multifunkčný kiosk z roku 1966, ktorý si našiel svoje miesto v rôznych kútoch sveta. Dizajnérska kvalita, výnimočnosť, záujem prestížnych svetových galérií, odborné štúdie i zaujímavý príbeh, to všetko sa viaže k tomuto originálnemu kiosku. Údajne sa vyrobilo 7500 kusov a pár by ich ešte malo byť aj na Slovensku. Jeden taký kiosk zachránil a umiestnil v Záhrade v Banskej Bystrici hosť relácie, architekt Rasťo Udžan.…
Fenomény venované režisérovi Petrovi Scherhauferovi pokračujú druhou časťou, ktorá bude aj spomínaním na obdobie cenzúry a “umeleckého odboja”, štbákoch v maringotkách, o dôležitosti priniesť kvalitné divadlo aj do regiónov, ale i o tom, že “Šeri” síce bytostne potreboval divadlo k svojej existencii, no súčasne ho neváhal prirovnať k párku v rohlíku. Mariana Jaremková sa pýtala na Petra Scherhaufera dramaturga Petra Oslzlého, kameramana Richarda Krivdu a hercov Jana Kolaříka a Vladimíra Hausera.…
Režisér Peter Scherhaufer je legenda. Svojou divadelnou tvorbou i osobnosťou. Tak ako sú legendárne jeho inscenácie, dokonca s medzinárodným presahom, ktorými sa absolútnou slobodou tvorby vzpieral neslobodnej dobe, rovnako legendárna je i jeho temperamentná povaha a nezameniteľný rečový prejav. Neúnavný hľadač, experimentátor, ktorému stačilo malé javisko, ale dokázal zinscenovať i veľkolepé pouličné teatro mundi. Sčítaný, rozhľadený, tvrdohlavý, oddaný divadlu až do konca, ktorý prišiel príliš rýchlo. Mariana Jaremková venovala Petrovi Scherhauferovi dva diely cyklu Fenomény, prvý si vypočujte vo štvrtok 7. novembra o 20.00, spomínať na “Šeriho” budú dramaturg Petr Oslzlý, herci Jan Kolařík a Vladimír Hauser. A počuť budete i Petra Scherhaufera.…
Najnovšie Fenomény sú venované fascinujúcemu príbehu Vily Primavesi, skrytému pokladu v starej Olomouci. Táto vila je akoby svedkom doby plnej rôznych zvratov, pozoruje dianie okolo už takmer 120 rokov. Otto Primavesi, významný člen rešpektovaného talianskeho rodu z Lombardie, sa v roku 1905 rozhodol postaviť rodinné sídlo, ktoré by zodpovedalo ich vážnosti a zároveň odrážalo ich záujem o novú secesnú kultúru. Tak vznikla Vila Primavesi, dielo architektov Franza von Krausa a Josefa Tölka, ktoré sa stalo ikonou secesnej architektúry. Zaujímavý je samozrejme aj interiér, ďalšími významnými umelcami, podieľajúcim sa na výzdobe vily, boli výtvarník a architekt Josef Hoffman a maliar Gustav Klimt.…
Príbeh školy Bauhaus je dobre známy, rovnako ikonická budova v Dessau, ktorú celý svet dôverne pozná z fotografií. No svet dlho netušil, že autorkou týchto fotografií je Lucia Moholy, ktorá dala Bauhausu vizuálnu identitu. Kapitoly života Lucie Moholy sú sledom dramatických udalostí a veľkých mien, pričom to jej zostávala v anonymite. Bola to práve Lucia Moholy, ktorá fotografovala tak priestory budov, ako aj život v nich a diela, ktoré tam vznikali. Archív, ktorý musela pri úteku z nacistického Nemecka zanechať v Berlíne obsahoval takmer 600 sklenených negatívov, ktoré Moholy považovala za navždy stratené, až kým po vojne neuvidela v katalógoch výstav a rôznych publikáciách pre ňu dobre známe fotografie Bauhausu, ale bez udania autorstva. Napokon zistila, že ich z Berlína odviezol so sebou do USA zakladateľ Bauhausu, architekt Walter Gropius a využíval ich k propagácii školy bez akejkoľvek zmienky o Lucii Moholy. Dlho jej ich odmietal vrátiť, no napokon sa Lucii Moholy podarilo získať aspoň časť svojho vzácneho archívu. To je len časť príbehu fotografky Lucie Moholy, viac si vypočujte v cykle Fenomény, Mariana Jaremková sa o Lucii Moholy rozpráva s hlavnou kurátorkou pražskej Kunsthalle Christelle Havranek.…
Sú pekné, pohodlné, praktické a i keď sa o nich hovorí ako o ikonických kreslách 80. rokov v Československu, dnes už vieme, že sú aj nadčasové. Kreslá T 2403 a T 2407 dizajnéra Viliama Chleba, ktorý patrí medzi zásadné osobnosti československého dizajnu. Jeho nábytok, ktorý navrhol pre Kodretu Myjava, vtedy doslova masívne „obsadil“ verejný priestor, kancelárske i bytové interiéry. Charakteristická je jednoduchá kovová konštrukcia a čalúnený odnímateľný poťah z ražného plátna. Práve týmto kreslám sa Zuzana Golianová venuje v najnovších Fenoménoch. Jej hosťami sú: historička umenia Ľubica Hustá, riaditeľka festivalu Bratislava Dizajn Week a dizajnér Viliam Chlebo.…
Dejiny modernej architektúry sú plné príbehov žien, ktoré stáli v úzadí veľkých architektov. Jednou z nich je i brilantná dizajnérka interiérov, nábytku a efemérnej architektúry Lilly Reich. Dnes, ak už hovoríme o nemeckej avantgarde prvej polovice 20. storočia, hovoríme súčasne aj o dôležitosti a vplyve Lilly Reich. A to i na vývoj kariéry architekta Ludwiga Miesa van der Rohe, s ktorým spolupracovala. Práve spojenie s Miesom van der Rohe jej otvorilo veľké pole možností k progresívnemu vývoju jej tvorby, navzájom sa inšpirovali a oplyvňovali, no súčasne sa meno rešpektovanej dizajnérky postupne vytrácalo a výsostné autorstvo či spoluatorstvo na významných dielach jej nebolo priznané. Až niekedy v 80. rokoch sa jej začalo priznávať právoplatné miesto v dejinách architektúry 20. storočia. Od uznania, cez neviditeľnosť až po opätovné obnovenie mena Lilly Reich - to je v skratke príbeh ženy, ktorej je venovaná ďalšia časť cyklu Fenomény.…
Eliška Junková bola prvá česko-slovenská automobilová pretekárka, v 20. rokoch minulého storočia bola dokonca najrýchlejšou ženou sveta a ako jediná žena v histórii Grand Prix sa dokázala vyrovnať najlepším jazdcom tejto súťaže, najvýznamnejšie úspechy dosiahla na Sicílii v pretekoch Targa Florio. Pretekala na legendárnom vozidle Bugatti T35. Eliška Junková sa narodila pred viac ako 120 rokmi v Olomouci. Bola raritou svojej doby, úkaz! Patrila medzi moderné emancipované ženy novovzniknutej Prvej česko-slovenskej republiky. Zuzana Golianová jej venuje najnovšie Fenomény. Hovoriť o nej bude filmová teoretička Magda Španihelová, divadelníci z Moravského divadla Olomouc, ktorí vytvorili autorskú inscenáciu ELA! a tiež budete počuť hlas Elišky Junkovej - jeden z pokladov archívu Slovenského rozhlasu.…